Mladý, ambiciózny autor Matej Zámečník je tvorcom zaujímavej knižky pre deti s názvom Nakresli si príbeh. Táto na prvý pohľad obyčajná knižka v sebe ukrýva viac, ako si myslíš.

Za zrodom každej knihy sa ukrýva zaujímavý príbeh. Aký bol ten tvoj pri tvojej prvej knihe s názvom Nakresli si príbeh?

Začínal som v rečníckom klube Toastmasters, kde som si písal prejavy. Jedným z nich bol aj prejav na tému: Inšpiruj svoje publikum. Zároveň som, zhruba v tom čase, videl na ulici hrať sa malé deti. Vlastne to nebola ani tak hra. Bolo to skôr šikanovanie sprevádzané spŕškou nadávok. Nikde som nevidel deti, ktoré by sa na ulici hrali hry, ktoré sme sa kedysi hrávali my. Alebo si len tak kreslili po chodníku. A tak mi napadlo napísať motivačné reči pre deti. Tak, aby ich pochopili a naučili sa, ako byť lepšími ľuďmi. Tak som napísal zopár príbehov inšpirovaných citátmi a na koniec každého z nich som dal otázku pre dieťa týkajúcu sa príbehu.

Nie je to trošku paradox? Si inžinier na STU v Bratislave a rozhodol si sa napísať knižku pre deti. Ako na to reagovali tvoji známi a rodina?

Už na základnej škole ma bavilo písať príbehy o cestách Xeny a Herkulesa. Bolo to viac-menej pre môjho spolusediaceho kamaráta, ale bol to môj prvý čitateľ. No a potom som si dal na chvíľku, asi 15 rokov, pauzu a znova som začal s písaním. Mám síce vyštudovaný odbor kvalita produkcie, ale už počas školy ma bavilo aplikovať to aj na kvalitný život, keď som sa začal vzdelávať aj v inej oblasti ako strojarina. A to konkrétne práve v osobnom rozvoji a sebaprezentovaní.

Tvoja knižka pre deti nie je úplne obyčajná. Je istým spôsobom špecifická. Ako ti napadlo, aby si deti samy ilustrovali jednotlivé príbehy?

K myšlienke projektu Nakresli si príbeh som sa dostal po rozhovore s mojou kamarátkou Andreou, ktorá písala knižku pre svoje krstniatko. Mala problém zohnať grafika, ktorý by jej spravil do knižky pekné kresby. Aby tieto kresby vyjadrovali presne to, o čom písala a ako si to predstavovala. Vtedy mi napadlo, že by si deti mohli ilustrovať knižku sami.

Momentálne si to deti ešte neuvedomujú, ale táto knižka je ich unikátna budúca spomienka na detstvo. Názorná ukážka toho, kde sa nachádzali ako deti a ako chápali súvislosti, v porovnaní s tým, kde sa ocitnú ako dospelí ľudia.

Aká bola tvoja predstava, ako by sa mala tvoja kvázi interaktívna knižka používať? Bol za tým nejaký skrytý zámer?

Cieľom je, a aj bolo, aby si deti vytvorili kresby podľa svojich predstáv. A keďže detská predstavivosť a aj nadanie dieťaťa sa časom menia, je zaujímavé sledovať, čo dieťa nakreslí v troch rokoch, štyroch, piatich… A zvyšok knižky môže domaľovať, keď už bude vedieť krajšie kresliť. Predsa len, má to byť aj pekná spomienka na detstvo.

Matej v akcii pri čítaní svojich príbehov. Zdroj: Album Mateja Zámečníka

V knihe sa nachádza 12 príbehov. Pri ich písaní si sa inšpiroval niečím konkrétnym alebo si nechal pracovať svoju fantáziu?

Inšpirácia prišla na základe citátov, ktoré som mal uložené ako obrázky v počítači. Podľa nich som sa snažil vytvoriť príbehy, ktoré majú deti naučiť nové cnosti a zároveň aj niečo o živote zvierat. No a sem-tam boli príbehy prepojené s mojimi zážitkami z detstva, ako to je napríklad pri príbehoch Žabka Katka a Včielka Bejka.

Tvoja knižka Nakresli si príbeh je na poličkách kníhkupectiev už niečo vyše roka. Za ten čas si sa určite stretol s mnohými ohlasmi. Boli pozitívne, či aj negatívne? Aké boli najčastejšie poznámky od čitateľov?

Boli v drvivej väčšine pozitívne. Čo ma, samozrejme, teší. Sem-tam mi niekto vyčítal, že font písma je pre deti zle čitateľný, ale skúšal som ho dávať čítať tuctu prvákov, ktorí sa ešte len naučili čítať, a nemali s tým problém. Boli odporúčania, ktoré neprezradím, ale aplikujem ich niekedy v budúcnosti pri ďalšom pokračovaní.

S touto knižkou si absolvoval mnoho osobných akcií, či už v školách alebo v detských centrách, kde si určite zažil mnoho úsmevných zážitkov. Ktorý najvtipnejší zážitok ti najviac utkvel v pamäti?

Reakcia 6-ročného chlapca: „Ja neviem kresliť opicu.“ Ja/Matej: „A skúšal si to niekedy?“ On: „Nie.“ Ja: „Tak ako vieš, že ju nevieš kresliť?“ On: „Tak ja ju skúsim nakresliť.“ O pár minút nakreslil ker a povedal mi, že sa mu opica nevydarila, a tak nakreslil tú časť príbehu, kde bola opica schovaná v kríkoch. Preto ju nevidno. Tak som mu povedal, že to je krásny obrázok a že sa mu supersky vydaril. A on mi na to povedal: „To je prvýkrát, čo ma niekto pochválil za kreslenie.“

Nakresli si príbeh je tvoja prvá kniha. Plánuješ v ceste spisovateľa pokračovať? Môžeme sa prípadne tešiť na pokračovanie tejto knihy?

Rád by som urobil pokračovanie, ale s trochu iným zameraním. Taktiež by to súviselo s rozvojom motoriky rúk detí, ale bolo by to trochu upravené. Pretože knižka je nielen o príbehoch a o kreslení, ale aj o kooperácii medzi dieťaťom a rodičom. Aby spolu strávili čas, vysvetlili si myšlienku a pomohli dieťaťu zodpovedať otázku na konci príbehu. Niektoré deti nechcú kresliť tak veľa, a práve vtedy by im mali rodičia pomôcť. Začať a následne nechať dieťa, aby si dorobilo kresbu tak, ako už bude chcieť len ono. V dospelosti za to budú deti svojim rodičom určite vďačné.

Matej okrem knihy stihol pokrstiť aj svoju prvú audio CD knihu Nakresli si príbeh. Zdroj: Album Mateja Zámečníka

V čom si myslíš, že je tvoj projekt skvelý?

V tom, že (bez urážky) to nie je tuctová disneyovka, ktorá ukáže deťom to, čo už videli v televízii. Pri tomto si deti precvičujú svoje nadanie, predstavivosť, motoriku rúk… Je to kniha, kde sú oni autormi kresieb – ilustrátormi. A to sa nepodarí len tak každému v takom mladom veku.

Deti milujú baviť sa a zároveň učiť sa s projektom “Nakresli si príbeh”. Zdroj: Album Mateja Zámečníka

Okrem práce spisovateľa sa venuješ aj Toastmasters. Pomohli ti alebo si niekedy využil skúsenosti z tohto rečníckeho klubu, či už v živote alebo možno pri písaní tvojej knihy?

Okrem už spomínanej inšpirácie začať písať túto knihu to bola vždy výhoda na pracovných pohovoroch. Ľudia to až tak nepoznajú a je to vždy veľké plus, keď im vysvetlím podstatu klubu Toastmasters. No a sem-tam sa stáva, že keď treba niečo prezentovať, tak posielajú automaticky mňa so slovami: „Choď ty, ty si Toastmaster.“

Práve v rečníckom klube Toastmasters si sa zoznámil so zakladateľkou projektu Skvelí ľudia. V čom ťa zaujal tento projekt?

V prvom rade ma zaujal Katkin entuziazmus a energia robiť veľké veci. Tento projekt je skvelý v tom, že dáva priestor úplne neznámym ľuďom, aby sa prezentovali. Presadiť sa na trhu je ťažké, veľakrát finančne náročné, a práve preto je super, že existujú projekty ako Skvelí ľudia, kde možno nájsť priestor na prezentovanie sa, kontakty a spätnú väzbu.

Ako si predstavuješ spoluprácu so Skvelými ľuďmi?

Spoluprácu so skvelými ľuďmi si predstavujem na báze výmeny kontaktov, účasti na vašich akciách, prípadne organizácii workshopov zameraných na kreslenie spolu s kamarátkou, profi ilustrátorkou.

Byť spisovateľom a živiť sa tým je v súčasnosti veľmi náročné. S akými najčastejšími problémami či prekážkami si sa stretával, kým sa tvoje knižky začali predávať?

Asi so všetkým. Hlavná chyba bola, že som vopred neriešil marketing. Pod slovom vopred mám na mysli aspoň štvrť roka vopred. Zistiť si, kedy a kde sú aké akcie, spraviť si tam rezervácie a všetko vybaviť. Tým, že som sám sebe vydavateľom a nemám prioritné miesto na najlepších stolíkoch v kníhkupectvách, si musím všetko vybavovať sám. Popritom ešte pracujem na full-time, pretože sa nepovažujem za spisovateľa (povolanie), ale za autora knižného projektu. Samotný knižný biznis, ak nie sú desaťtisícové predaje, je na Slovensku nezárobkový.

Neplánoval si alebo neplánuješ písať aj nejaký iný žáner ako rozprávky pre deti? Napríklad nejaký román?

Jasné, že áno. Romantický román nie, ale skôr také ironické príbehy. Myslím si, že aj také zveličené, expresívne vyjadrenie bežných situácií, ktoré zažíva každý z nás, viem opísať inak. Vecne, trefne a aj vtipne. Tak snáď niekedy, keď budem mať dlhú cestu vlakom, začnem.

Ako mladý autor musíš mať určite veľa prečítaných kníh. Ktorá je tvoja najobľúbenejšia a prečo?

Tento rok som si dal za cieľ prečítať 12 kníh. Je september a ja už čítam 11., takže cieľ splním. Tieto knihy sú sčasti z biznisu, osobného rozvoja a aj neobyčajne obyčajné príbehy. Mnoho ľudí nevie, že Forrest Gump má aj pokračovanie. A práve aj táto kniha patrí medzi moje obľúbené. Ale čo som sa asi najviac smial pri knihe, tak to bolo od Ľuba Dobrovodu – Ja, Malkáč. A následne aj pokračovanie: Ja, Veľkáč. Príbehy z jeho detstva a vyrastania až do dospelosti. Vtipne opísané situácie z doby dávno minulej, keď vďaka jeho uletenej rodine nebola núdza o zážitky. O to viac mi je táto kniha sympatická, že autor pôvodne nie je spisovateľ.

Na záver, tak ako v každom tvojom príbehu v knižke je nejaké motto alebo plynie ponaučenie, odkázal by si niečo špeciálne aj našim čitateľom a všetkým skvelým ľudom?

Je jeden citát, podľa ktorého by som sa chcel naučiť žiť tak, že to bude pre mňa úplne prirodzené, a bol by som s tým na 100 % stotožnený. A presne tak by som aj konal. Som na dobrej ceste a verím, že sa mi to podarí čím skôr. Súvisí to s problémami, ktoré má každý a ktoré veľakrát slúžia ako výhovorka alebo prekážka. A pritom sa na to treba len pozrieť z iného pohľadu. Vtedy človek príde na to, že problémy nie sú problémy, ale výzvy na zlepšenie sa a naučenie sa niečoho nového. A vtedy zistíme, že problém je len jeden… Ten citát je:
Problém je, že si myslíte, že máte dosť času.

Najbližšie môžete Mateja stretnúť aj na našej benefičnej akcii, kde predstaví mamičkám svoj projekt a zabaví detičky kreslením 🙂

Matej Zámečník má 28 rokov. Pred štyrmi rokmi skončil inžinierske štúdium na STU v Bratislave. Okrem toho, že je autor knižky Nakresli si príbeh, je aj autorom audio CD knihy s rovnomenným názvom. Popritom je členom klubu Toastmasters v Bratislave a členom Zelenej hliadky Trenčín.

Autor: Michal Čiernik, redaktor Skvelí ľudia